Rodinaradosti i starosti

Výchova detí k viere

Publikované 08.04.2017 v 19:28 v kategórii rodina a výchova, prečítané: 25x

Rodina je základnou bunkou spoločnosti a podľa mnohých výskumov má najväčší vplyv na dieťa. Atmosféra domova vo veľkej miere rozhoduje o tom, či je dieťa šťastné, stabilné ... Práve preto som sa zamerala na dôležitosť výchovy v rodine, zvlášť v kresťanskej rodine, ktorá je základnou jednotkou Cirkvi.


V dnešnom svete by mnohí súhlasili s tým, že vychovávať detí v súčasnosti je dosť ťažké. Existuje síce mnoho kníh, časopisov, článkov, rôznych seminárov, ktoré nám ponúkajú návody, odporúčania a rady ako vychovávať deti, avšak mnohí často nevedia ako ich vo výchove detí použiť. Dieťa, keď sa narodí stojí na začiatku svojej životnej cesty. Je ako nepopísaný list papiera, na ktorom sa odtlačí všetko, čo bude v najbližších rokoch prežívať. Už tu, na začiatku života dieťaťa, hlavne počas jeho prvého roka vznikajú základy pre jeho neskoršie správanie.

Chcela by som poukázať na čo by mali myslieť rodičia pri výchove svojich detí k viere. 

Výchova v rodine a viera

Výchovná úloha rodičov v živote detí je taká dôležitá a potrebná, že ak chýba je ju len ťažko nahradiť. Matka a otec, ako prví vychovávatelia, vtlačia dieťaťu nezmazateľné stopy o živote, o pocitoch, o ľuďoch, o bezpečnosti, ale aj o nepokoji či o nenávisti.

Rodina sa v Kristovi stáva domácou Cirkvou, lebo je spoločenstvom viery, nádeje a lásky. Rodičia sú prví zodpovední za výchovu svojich detí a sú im prvými hlásateľmi viery. Majú povinnosť milovať a rešpektovať deti ako osoby, ako Božie deti a s radosťou im pomáhať nasledovať Ježiša Krista: „Pre formovanie viery detí je dnes oveľa dôležitejšie, aby prežívali v rodičovskom dome živú vieru, viera totiž nemôže existovať vo vzduchoprázdne. Viera a z nej prameniace skutky sa nedajú oddeliť, ani ju nemožno od jednej zložky abstrahovať. Na ceste viery je každý človek vždy len začiatočníkom. Kým je dieťa malé a k rodičom pevne pripútané, robí všetko s nimi, teda aj s nimi verí.“ (Listy rodičom, 1990).

Skôr ako začneme vychovávať naše deti, je potrebné si uvedomiť, že výchova začína sebavýchovou. Deti sú zrkadlom správania sa rodičov, ich vyjadrovania a postojov. Každý skutok rodičov je pre deti príkladom. Ak sú smutní, smutné sú aj deti, ak kričia, deti reagujú tak isto, ak sa hádajú, to isté robia aj oni ... Deti často pozorujú svojich rodičov práve vtedy, keď si to najmenej uvedomujú, a aj zdanlivo bezvýznamné chvíle učia detí správať sa.


Rodinná katechéza

Veriaci rodičia túžia po tom, aby v živote ich dieťaťa Ježiš mal hlavné miesto, a preto nesmú zanedbať „predstaviť“ Boha deťom a svoje detí zase Bohu. Dieťa sa pýta na všetko, čomu nerozumie, čo chce poznať, a určite sa bude pýtať i na otázky o Bohu. Dôležitá je prvá predstava o Bohu, ktorú si dieťa bude postupne dopĺňať, preto je potrebné uspokojiť detskú zvedavosť o Bohu a priblížiť Boha deťom jednoduchým spôsobom. V súčasnosti existujú rôzne Biblie pre deti, príručky, ktoré môžu rodičom pomôcť bližšie priblížiť deťom Boha.

Aktivita, ktorou môžeme dieťaťu pomôcť pochopiť prvé Božie prikázanie, ktoré hovorí, že Boh má prvé miesto v našom živote, pretože vtedy budeme mať pravú skutočnú lásku aj ku všetkým ľuďom okolo nás, môže byť napríklad takáto: dieťaťu môžeme zahrať pomocou maňušiek nasledujúci motivačný príbeh: „Samkovi kúpili rodičia novú hru na počítač. Teraz už nemá vôbec na nič čas, stále sedí pred počítačom a hrá sa novú hru. Nevie si nájsť čas ani na kamarátov a ak prídu oni za ním, nechce ich pustiť k počítaču. Blíži sa futbalový zápas, kde v družstve hrá aj Samko. No jeho už nezaujíma ani futbal, lebo sa vôbec nedá porovnať s hrou na počítači. Jeho družstvo však prehralo a teraz sa kamaráti na neho hnevajú. Až teraz si uvedomil, že jeho postoj nebol správny. Sú aj dôležitejšie veci ako počítačová hra. Ktoré by to mohli byť?“ (Jakubíková, 2005).Po zahratí tejto scénky máme na jednej strane obrázky predmetov, napr. peniaze, počítač, televízor, mobil a pod., no a na druhej strane obrázky dôležitejších vecí ako napr. pomoc rodičom, starým ľuďom, návšteva v nemocnici, modlitba, sv. omša a pod. Postupne si dieťa vyberá z každej kôpky po jednom obrázku a má rozhodnúť, čo je podľa neho dôležitejšie a prečo. Na baliaci papier obkreslíme postavu dieťaťa a nakreslíme mu veľké srdce, kde budeme lepiť dôležité veci a tie menej dôležité okolo. Potom sa spýtame na to kto stvoril nás i ľudí, ktorých máme radi, kto nám to všetko dal, kto stvoril všetky rastliny i zvieratá, i všetko na čo si spomenieme? Pán Boh je Ten, ktorý nám toto všetko dáva, ktorý sa o nás stará, chce nám dobre a On má byť v našom srdci na prvom mieste, vtedy ho budeme milovať, budeme sa snažiť robiť dobre každému s kým sa stretneme a vtedy sa nám nestane to, čo Samkovi, ktorý mal na prvom mieste vo svojom srdiečku počítač a zabudol na kamarátov, ktorým mohol vo futbalovom zápase pomôcť. Na záver skúsime spolu s dieťaťom v modlitbe povedať Bohu to, čo máme práve na srdci, za čo mu ďakujeme, a o čo ho chceme poprosiť. 


     Výchova k modlitbe

Naučiť dieťa modliť sa je najväčší dar, aký rodičia môžu dať svojmu dieťaťu. Najjednoduchší spôsob ako dieťa sa naučí modliť je ten, keď vidí svojich rodičov modliť sa. Taktiež je potrebné modliť sa za svoje deti: „Pre rodičov, ktorí sami majú živý vzťah k Bohu a ktorým na dieťati veľmi záleží, je celkom prirodzené, že hovoria s Bohom aj o svojom dieťati. Vedia a denne sa presviedčajú, že ich starostlivosť sama nestačí, aby ho chránili pred všetkým. Preto ho zverujú Bohu do každodennej ochrany.“ (Listy rodičom, 1990). Znamenie kríža na čele dieťaťa ráno, večer ale i v dôležitých životných chvíľach je nielen pekným zvykom, ale znamená, že dieťa odovzdávame do Božej ochrany.

Modlitba by sa mala stať každodenným stretnutím, ktoré ak nie je tak by nám malo chýbať. Modliť sa s deťmi a byť pri tom jednoduchí a úprimní, používať slová a gestá, ktoré môžu deti pochopiť, zaviesť modlitbu, ktorá neodrádza a neunavuje a vykonávať ju vytrvalo. Rodinná modlitba by nemala byť len nejakým recitovaním naučených formulácií z katechizmu, ale mala by to byť mimoriadna chvíľa, pretože modlitba je skutočným spojením s Bohom. Úlohou rodičov je pomáhať deťom, aby pochopili, že Boh je pre nich tým najlepším priateľom, na ktorého sa môžu kedykoľvek spoľahnúť, ktorému môžu čokoľvek povedať, ktorý má pre nich stále čas a ktorý ich nekonečne miluje. Dieťa musí modlitbu pochopiť a naučiť sa povedať Bohu, z čoho má radosť, čo sa mu zdá byť ťažké, povedať mu čo má na srdci, za čo mu ďakuje, a o čo by ho chcelo poprosiť. Vrcholom života rodinnej modlitby by mala byť svätá omša.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?